Neprimerané správanie, ktoré inú osobu deptá, sa, žiaľ, nedeje iba na základných a stredných školách. Dochádza k nemu aj na pracoviskách. Obeť bossingu alebo mobbingu môže mať dlhotrvajúce ťažkosti s telesným aj duševným zdravím.
To, čomu sa v školskom prostredí hovorí šikana, sa v pracovnom prostredí nazýva bossing alebo mobbing. Pri bossingu nadriadený šikanuje podriadeného. Pri mobbingu ide o neprimerané a znevažujúce správanie zo strany kolektívu voči jednotlivcovi.
Medzi neprimerané a šikanózne správanie sa zaraďuje aj stuffing, keď podriadení šikanujú nadriadeného, ale táto forma týrania sa deje minimálne. S nejakou formou bossingu alebo mobbingu sa však stretol každý desiaty zamestnanec na Slovensku.
Tenká hranica
Termíny ako mobbing a bossing sa v slovenskej legislatíve nenachádzajú. Možno aj preto, že hranica medzi šikanou a nevhodnými alebo sarkastickými poznámkami je veľmi tenká.
O bossingu sa však dá určite hovoriť vtedy, keď sa opakovane a minimálne v priebehu pol roka dejú situácie, keď je podriadený zo strany nadriadeného opakovane vystavovaný sarkastickým poznámkam (o vzhľade, rodinnom živote, pracovnom výkone…), zosmiešňovaný, dostáva neprimerane veľa úloh alebo úlohy, ktoré nepatria do jeho pracovnej náplne. Formou bossingu je aj zadržiavanie dôležitých informácií, neschválenie dovolenky, prehnané kontrolovanie dochádzky a plnenia úloh, nadávky, vulgarizmy, sexuálne obťažovanie, vyhrážanie sa výpoveďou bez dôvodu a podobne.
„Bossing má mnoho rôznych podôb, ale všetky spôsobujú obeti psychickú ujmu. Stráca sebavedomie, začína pochybovať o svojich schopnostiach. Jej pracovný výkon logicky klesá, môže sa často dopúšťať chýb, byť nepozorná a roztržitá. Ako dôsledky bossingu sa uvádzajú aj znížená imunita organizmu, časté bolesti hlavy, problémy s trávením, so spaním, so schopnosťou oddychovať a podobne,“ doplnil Roman Kučera, výkonný riaditeľ personálnej agentúry MAXIN´S Group.
Pri mobbingu sú dôsledky rovnaké, nastávajú však v súvislosti s nevhodným a neprimeraným správaním kolegov voči jednotlivcovi.
Náročná obrana
Každý skúsený odborník na ľudské zdroje sa v praxi určite stretol s nejakou formou šikany na pracovisku. Obeti odporúčajú, aby v tom nezostávala sama. Posťažovať sa kolegom na správanie nadriadeného však nie je dostatočné riešenie. „Určite o tom treba hovoriť s nadriadeným alebo s človekom, ktorý má v spoločnosti na starosti ľudské zdroje,“ odporúča R. Kučera. Kto si trúfa, môže skúsiť otvorene hovoriť aj s agresorom. Stojí za pokus vysvetliť mu, čo jeho správanie s vami robí a že si to viac neželáte.
Podľa HR odborníkov si nadriadení často skutočne neuvedomujú, že svojím správaním niekomu ubližujú. Nerobia to zámerne, skôr podvedome, a keď sú na to upozornení, dokážu si dať pozor. Ak by zverejnenie problému pred nadriadeným alebo človekom z HR nepomohlo, ďalším krokom môže byť facilitovaný rozhovor s účastníkmi problému. Je to bežná prax najmä vo väčších firmách a korporátoch. Pracovníci z oddelenia ľudských zdrojov potom nejaký čas fungovanie aktérov na pracovisku dôkladnejšie sledujú.
Ďalšie možnosti
Obeť bossingu alebo mobbingu sa môže obrátiť aj na odbory, ak ich v organizácii majú. Pomôcť môže napríklad aj verejný ochranca práv a zamestnanec má právo obrátiť sa aj na Národný inšpektorát práce. Vždy je dobré, ak má o dianí nejaké dôkazy, napríklad e-maily alebo správy. Nahrávky rozhovorov zvyčajne ako dôkaz neobstoja, ak neboli zhotovené s vedomím druhej strany. Inšpektorát práce vec prešetrí a pokiaľ zistí pochybenia, môže dať zamestnávateľovi pokutu. Nijako to však nerieši ujmu, zdravotný ani psychický stav zamestnanca – obete.
Výsledky vyšetrovania ombudsmana tiež nie sú právne záväzné, ale môžu byť výborným východiskovým bodom pre prípadné súdne konanie. Iba minimum prípadov mobbingu a bossingu sa však ocitne na súde, pretože sa ťažko dokazuje, ale aj preto, že obeť je tak psychicky aj fyzicky vyčerpaná, že má málokedy silu na ďalší dlhý boj.
„Zvyčajne sa prípady šikany na pracovisku končia tak, že jeden z účastníkov je preradený na inú organizačnú zložku spoločnosti alebo úplne zmení zamestnanie,“ podelil sa o skúsenosti z praxe odborník z personálnej agentúry MAXIN´S Group.
Dlhotrvajúce následky
Tu sa to však pre obeť nekončí. Často máva dlhotrvajúce zdravotné a psychické následky. Trpí napríklad zvýšenou citlivosťou na stres, v dôsledku čoho môže mať poruchy spánku a trávenia. Nedokáže reálne zhodnotiť sama seba, svoj výkon, svoje silné a slabé stránky. Môže mať problém v sociálnych interakciách. Preto potrebuje pomoc odborníka.
„Dôsledky mobbingu a bossingu sú skutočne ďalekosiahle a dlhotrvajúce, preto by sme mali byť pozorní voči tomu, ako sa k sebe na pracovisku správame a neostávať ticho, ak sa deje niečo, čo by sa diať nemalo,“ uzatvára R. Kučera.
zdroj: foto – freepik
