Najneskôr prvý septembrový týždeň musia absolventi stredných a vysokých škôl nastúpiť do zamestnania alebo sa musia prihlásiť do evidencie nezamestnaných. Zorientovať sa na pracovnom trhu im však okrem úradov práce môžu pomôcť aj pracovné agentúry a absolventská prax.
Nájsť si svoje prvé skutočné zamestnanie je výzva pre každého človeka bez ohľadu na ukončené vzdelanie a vyštudovaný odbor. Je to významná deliaca čiara medzi bezstarostným a vážnym „dospeláckym“ životom.
O to dôležitejšie je nedať sa odradiť prípadnými prvými neúspechmi, či už dlhším časom pri hľadaní zamestnania, alebo zistením, že práca, ktorú si absolvent vybral, nie je to, čo chce robiť dlhodobo.
September ako deliaca čiara
Začneme však praktickou stránkou: 31. august je posledný deň, keď má absolvent štatút študenta. Od tohto termínu rodičia viac nebudú dostávať na dieťa rodinné prídavky a treba, aby za mladého človeka odvody a poistné platil buď zamestnávateľ, alebo štát.
Zaevidovať sa na úrade práce vôbec nie je hanba, pretože nájsť si prvé zamestnanie býva náročné. Zamestnávatelia síce často márne hľadajú ľudí, napriek tomu absolventi im nie vždy vyhovujú na sto percent.
Úrady práce môžu reálne pomôcť, pretože spolupracujú so zamestnávateľmi aj s pracovnými agentúrami. Niekedy je „postrčenie“ autoritou z úradu to najlepšie, čo sa mladému, zatiaľ nie veľmi skúsenému človeku môže stať. Či chce, alebo nechce, bude musieť absolvovať pracovné pohovory, a tým získavať prvé skúsenosti.
Časté chyby
Podľa našich skúseností robí väčšina absolventov na pracovnom pohovore tie isté chyby: nenaštuduje si dostatočne veci o svojom potenciálnom zamestnávateľovi, nepozná svoje silné a slabé stránky a ak nejaké vlastnosti spomenie, nevie ich rozvinúť alebo uviesť príklad, ako sa u neho v praxi prejavujú.
Častou chybou sú aj nereálne predstavy ohľadom pracovného času a finančného ohodnotenia. Absolvent by si nemal pýtať minimálnu mzdu, ale zároveň nemôže očakávať plat ako stredný manažér s desaťročnou praxou.
Práve nedostatočná prax býva často kameňom úrazu. Zamestnávatelia dokážu svojich zamestnancov zaučiť, ale potrebujú, aby mal mladý človek aspoň minimálne pracovné návyky. Preto sa na pracovný pohovor hodí aj odporúčanie či hodnotenie z predchádzajúcej brigády, stáže alebo inej praxe.
Veľmi radi by sme vynechali zmienku o tom, že na pracovný pohovor treba prísť načas a v primeranom oblečení, ale, žiaľ, nemôžeme. Nerešpektovanie tohto základného pravidla je na pohovoroch na dennom poriadku. Pritom primerané oblečenie, príjemné vystupovanie, sebavedomia ani málo, ani veľa – to všetko sú plusové body, ktoré môžu absolventovi pomôcť získať prácu.
Ďalšie možnosti
Okrem úradu práce odporúčame absolventom zaevidovať sa aj na pracovných portáloch a v pracovných agentúrach. Rozšíri sa tým paleta ponúk aj oblastí. Určite priamoúmerne s tým stúpne aj počet pracovných pohovorov, čo mladým nebýva vždy príjemné, ale aj o tom je „dospelácky“ pracovný život.
To, že po absolvovaní jedného, dvoch, desiatich pracovných pohovorov absolvent nezíska prácu, nie je neúspech. Je to normálne a zároveň je to skvelá škola života. Zbieranie skúseností, ale aj kontaktov, z ktorých niektoré sa v budúcnosti určite hodia.
Získať prvú pracovnú skúsenosť môže pomôcť aj štátom financovaný program absolventskej praxe. Absolvent je síce stále vedený na úrade práce, ale pracuje 20 hodín týždenne, a to minimálne tri, maximálne šesť mesiacov. Počas praxe bude absolvent dostávať mesačný príspevok vo výške 65 % životného minima. Určite to nie je suma, z ktorej sa dá žiť, no mladý človek dostáva to najcennejšie – prax.
Zamestnávateľa na absolventskú prax odporúčame vyberať dôkladne, pretože sa dá absolvovať iba raz. Mal by teda vyhovovať oblasťou práce a pracovnou náplňou sa čo najviac približovať vyštudovanému odboru, resp. odboru, v ktorom chce absolvent pôsobiť, rovnako tak aj vzdialenosťou od bydliska či firemnou kultúrou. To zvyšuje šance, že sa absolventská prax pretaví do prvého reálneho zamestnania.
Skôr či neskôr to prvé zamestnanie určite príde. A po ňom (možno) aj druhé, aj tretie. Len odporúčame nemeniť zamestnávateľa a pozície príliš často. Na jednej strane to síce môže vyzerať ako zbieranie skúseností, ale my personalisti vieme, že to zaváňa aj nechuťou prispôsobiť sa pracovným podmienkam alebo nedostatočnému odhadnutiu vlastných síl a schopností.
