Čísla v grafoch verzus realita
Na jednej strane vyzerá graf vývoja nezamestnanosti optimisticky. Zo 168 701 uchádzačov o prácu, zaevidovaných na úrade práce v auguste 2022, je však 81 801, teda takmer polovica, nezamestnaných dlhodobo.
Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR ide síce o najnižšie číslo za posledných 18 mesiacov, ale nedá sa predpokladať, že títo ľudia dokážu splniť nároky zamestnávateľov.
Viac ako 23-tisíc uchádzačov o prácu má menej ako 25 rokov a minimálnu prax. Ľudí s istou praxou a stále relatívne mladých (do 29 rokov) je na úrade práce zaevidovaných viac ako 43-tisíc. Sú oni vhodnými kandidátmi?
„U mladých ľudí môže byť problém vzdelanie, ale aj prax. Naše skúsenosti hovoria o tom, že mladí ľudia majú v životopise uvedených niekoľko zamestnaní, napríklad tri, štyri. To môže na jednej strane potvrdzovať ich prax, ale zároveň to v potenciálnom zamestnávateľovi nemusí vzbudzovať pocit lojality voči zamestnávateľovi. Podozrenie na vysokú mieru fluktuácie často bráni zamestnávateľom v rozhodnutí dať uchádzačovi o zamestnanie šancu pracovať v ich spoločnosti,“ reflektuje realitu odborník.
zdroj: Unsplash/krakenimages
Najrýchlejšie a najľahšie sa podľa neho obsadzujú nižšie administratívne pozície (asistenčné a back office), naopak, najťažšie stredný a vyšší manažment technického smeru.
„Vhodný kandidát je perspektívny človek, ktorý už niečo pre firmu urobil a firma si ho dostatočne váži. Ak má prísť k zmene, zvyčajne vstupuje do rozhodovania kariérny rast, mzda a benefity finančného aj nefinančného rázu,“ vysvetľuje Kučera.
Množstvo vysokoškolákov
Z posledného sčítania obyvateľov a bytov, ktoré sa uskutočnilo v roku 2021, okrem iného vyplynulo, že stúpa počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí. To je zaujímavý trend aj vzhľadom na fakt, že kontinuálne klesá počet mladých ľudí. Aktuálne tvoria vysokoškolsky vzdelaní ľudia 18,4 % populácie. Sme teda na niektoré pracovné pozície prekvalifikovaní?
Kučera konštatuje, že vyššie vzdelanie nepovažuje za prekážku k získaniu práce: „Áno, zamestnávateľ môže mať niekde v pozadí pri rozhodovaní dilemu, či zamestnanec vydrží aj na pozícii, na ktorú stačí nižšie vzdelanie, alebo si časom nájde inú lukratívnejšiu prácu.“
„Už sa nám však stalo, že kandidát, ktorý mal vyššie vzdelanie, po zaučení a dokázaní svojich kvalít, dostal ponuku na lepšiu prácu v rámci spoločnosti, kde sme ho formou personálneho lízingu zamestnali. Takýto zamestnanec je potom viac lojálny a svojím vzorom ukazuje ostatným, že kariéra sa dá vybudovať aj cez produktivitu práce,“ vysvetľuje.
Chýbajúce odbory
Napriek tomu, že väčšina slovenskej populácie má ukončené úplné stredné vzdelanie s maturitou, na trhu práce akútne chýbajú pracovné sily s touto úrovňou vzdelania, ale technického zamerania.
„Na Slovensku už niekoľko rokov absentujú stredné odborné školy, stredné odborné učilištia strojárskeho a elektrotechnického zamerania, ktoré vychovávali a vedeli prepájať vzdelávanie a prax. Máme tu síce duálne vzdelávanie, ale to na trh práce neprináša takých odborníkov a v takých počtoch, ako si žiada trh práce. To je aj dôvod, prečo zamestnávatelia uvítajú každého kandidáta aj z krajín mimo Európskej únie, ktorý má buď strojárenské, alebo elektrotechnické základy a prax,“ uzatvára odborník na trh práce.
Neplatí teda, že cudzinci berú Slovákom prácu. Naopak, cudzinci pomáhajú podnikom na Slovensku fungovať a vyrábať, z čoho profituje jednak krajina a jednak aj slovenskí zamestnanci. Lebo keby ich zamestnávateľ nedokázal týmto spôsobom zabezpečiť pracovnú silu, nemohol by fungovať a podnik by zatvoril.
ZDROJ: startitup.sk – 17.septembra 2022 , Vydavateľ: Startitup s.r.o , Rubrika: Biznis a startupy
