Skĺbenie rodinného a pracovného života je pre mnohé zamestnankyne stále výzvou. Súčasné podmienky na pracovnom trhu im však hrajú do karát. Katarína Garajová, realizačná riaditeľka personálnej agentúry Maxin’s Group, vysvetľuje, že firmy sa pri obsadzovaní riadiacich pozícií už na pohlavie nepozerajú. Rozhodujú znalosti a skúsenosti. Zamestnávateľom zas radí, aby sa nebáli prijať ženy po rodičovskej dovolenke. Sú vyrovnanejšie a majú chuť pracovať.
Za pomerne krátky čas troch rokov sa vám podarilo vypracovať na pozíciu realizačnej riaditeľky. Ako táto cesta vyzerala?
Do spoločnosti Maxin’s Group som nastupovala ako prvá v žilinskom regióne, takže som začínala ako koordinátorka projektov. Spomínané obdobie si totiž vyžadovalo, aby sme sa sústredili na získavanie nových klientov a projektov. Z tejto pozície som sa posunula na projektovú manažérku a na základe mojich výsledkov ma vedenie posunulo na riadiacu pozíciu.
Ako teda vyzerá váš bežný deň?
Nič také nemám, pretože sa neustále prispôsobujem zmenám. Personalistika je turbulentná oblasť, takže situácie sa menia veľmi rýchlo a často. Spoločnosť Maxin’s Group sa navyše venuje oblasti automotívu, ktorý je obzvlášť nevyspytateľný. Menej turbulentné dni začínam rannou schôdzkou so svojimi manažérmi, respektíve kolegami z iných pobočiek. Zhrnieme si predchádzajúci deň, čo sa nám podarilo, prípadne nepodarilo, a čo nás čaká v nasledujúcich dňoch. Najnáročnejšie na mojej práci je časové napätie – taká tá časová vyťaženosť, na druhej strane je povzbudzujúce vidieť výsledky, ktoré stoja za našou tímovou prácou.
Patrí medzi ne napríklad zabezpečenie dostatočného počtu kvalifikovaných pracovníkov?
Áno. Našou úlohou je splniť objednávky zákazníkov v čase, ktorý zadajú, a v čo najvyššej kvalite. Nejde len to, že nájdeme určitý počet ľudí, ale naozaj aj o to, či vyberieme vhodných uchádzačov, či prídu na pohovor a či ním prejdú. Až potom môžeme hodnotiť úspešnosť celého procesu. Za mňa osobne je, paradoxne, znakom úspechu, ak ma v kancelárií potrebujú čo najmenej. Vtedy viem, že vo firme funguje všetko tak, ako má.
Predpokladám však, že ste v nej počas prvých troch rokov trávili mnoho času aj na úkor osobného života.
Určite áno. Hlavne na začiatku šiel osobný život bokom a venovala som sa najmä práci. Navyše, spoločnosť bola v začiatkoch. Za štyri roky si však vybudovala dobre fungujúcu štruktúru v podobe šiestich pobočiek, na ktorých pôsobia schopní ľudia. Takže je to oveľa lepšie ako v minulosti.
Pýtam sa preto, že dnes sa čoraz častejšie hovorí o rovnováhe medzi pracovným a osobným životom. Je niečo také vôbec v riadiacej pozícií možné?
Jedno bez druhého nejde. Ak máte podporu v osobnom živote, tak sa môžete naplno realizovať v práci. Dôležité je aj pracovné prostredie, pretože ak v ňom máte vytvorené dobré podmienky, tak môžete skĺbiť obe oblasti. Na vyhorenie si však treba dávať pozor, preto sa aj ja snažím víkendy tráviť aktivitami, ktoré mám rada.
Ako môžu proti vyhoreniu riadiaci pracovníci bojovať?
Mali by sa obklopovať tými správnymi ľuďmi, ku ktorým majú profesijne a osobnostne blízko. Jednak sa môžu od nich učiť a jednak sú motorom, ktorý ich poháňa vpred. Zdravé pracovné prostredie totiž prinesie veľmi veľa pozitív. Preto som veľmi vďačná spoločnosti Maxin’s Group za úžasný tím ľudí, ktorí dosahujú veľmi pekné výsledky.
Čelia v tejto oblasti ženy osobitným výzvam?
Určite áno, najmä ak majú rodinu a musia v súvislosti s ňou zabezpečovať viacero úloh súčasne. Často čelia nepredvídaným okolnostiam, napríklad ochoreniu dieťaťa. Aby pokryli obe oblasti, musia byť veľmi flexibilné. U mužov je to väčšinou tak, že ak si budujú kariéru, tak sa venujú prevažne jej. Z môjho pohľadu je to preto neporovnateľné. Som presvedčená, že manažérka a matka v jednom, ktorá chce okrem profesionálne odvedenej práce vytvárať pohodovú rodinnú atmosféru, má toho na svojich pleciach viac ako muž otec na riadiacej pozícii.
Ešte stále teda prevládajú určité rodové stereotypy?
V samotnej práci nie, pretože na zamestnancov sa kladú rovnaké požiadavky. V osobnom živote je to však iné, a to napriek tomu, že sa spoločnosť posúva. My ženy sme iné ako muži a chceme, aby to fungovalo všade. Preto je pre nás veľmi dôležitá podpora okolia, a to tak doma, ako aj v práci.
Stretávate sa s tým, že majú zamestnávatelia obavy obsadiť riadiace pozície ženami?
Z môjho pohľadu vôbec nie, keďže pracovný trh v súčasnosti ponúka veľa pozícií, ktoré nevieme dlhodobo obsadiť. Dnes je bežné, že ženy zastávajú riadiace pozície, ktoré v minulosti bežne zastávali muži. A môže to byť prínosom aj pre zamestnávateľa, keďže ženy majú iné vlastnosti a do pracovného prostredia prinášajú úplne inú atmosféru. Sú napríklad omnoho dôslednejšie, sú empatické, otvorené, vytrvalé a tieto vlastnosti budú v biznise pre všetkých len prínosom.
O čo teda zamestnávateľ prichádza, ak nedá ženám príležitosť sa o tieto riadiace pozície uchádzať?
Zamestnávateľ by sa v prvom rade nemal rozhodovať na základe pohlavia, ale na základe skúseností a vedomostí, ktoré mu kandidát môže priniesť. Mal by sa pýtať, akým prínosom môže byť pracovník pre jeho firmu. Ženy rovnako ako muži dokážu ponúknuť toho veľa, pričom keď sa žena rozhoduje vôbec ísť do riadiacej pozície, je to pre ňu veľké rozhodnutie, ktoré zvažuje hlavne s ohľadom na svojich blízkych, či toto jej rozhodnutie budú akceptovať a neskôr tolerovať. Myslím si, že v súčasnosti to má na riadiacej pozícii ťažké každý, bez ohľadu na pohlavie. Vysoké nároky na rýchlosť rozhodovania, premenlivé podmienky s neistými vyhliadkami a veľká miera zodpovednosti nútia všetkých do lepších výkonov než pred pár rokmi.
Zamestnávatelia sa teda nemusia báť obsadiť ženy do riadiacej pozície?
Vôbec nie. Často ide o skúsené pracovníčky, ktoré svojimi výsledkami už dávno potvrdili, že vedia skĺbiť osobný a pracovný život. Navyše, vďaka osobnému životu majú skúsenosti s krízovými situáciami a vedia byť flexibilné. Na vedúcej pozícii musí byť človek rozhodný a jednoznačný a žena týmito schopnosťami disponuje.
Môže im to pri súčasnom nedostatku kvalifikovaných zamestnancov pomôcť?
Určite áno. Aj z našich skúseností vidíme, že pribúdajú nové pozície, a ak ich chce zamestnávateľ obsadiť, nemôže sa pozerať iba po mužoch. Musí sa prispôsobiť danej situácií a naozaj dať šancu napríklad mamičke po rodičovskej dovolenke, než nechať miesto neobsadené. Jednak ide o zamestnanca, ktorý chce pracovať, a jednak disponuje už určitou dušenou vyzretosťou, napríklad vie lepšie zvládať stres.
Čo by mohli zamestnávatelia urobiť, aby takúto schopnú pracovníčku nestratili?
Mali by jej byť oporou, najmä počas prvých mesiacov, kým sa dieťa v novom prostredí jaslí či škôlky aklimatizuje. Netrvá to však dlho. Na druhej strane by aj zamestnankyne mali ukázať chuť a ochotu učiť sa, napredovať a získavať nové skúsenosti.
Ako by mali uchádzačky o miesto budúceho zamestnávateľa presvedčiť, že sa na pozíciu hodia napriek rodičovskej dovolenke?
Nemali by presviedčať, ale vedieť, čo mu môžu ponúknuť. Nemali by to brať tak, že pre dieťa už nebudú pre pracovný trh vhodné. Mnoho žien, napríklad na riadiacich pozíciách, sa toho zbytočne bojí. Ide o pozostatok myslenia z deväťdesiatych rokov, v súčasnosti to takto nefunguje. Treba sa skôr sústrediť na svoje skúsenosti a vedomosti a vedieť ich budúcemu zamestnávateľovi odprezentovať.
Pozorujete v tejto oblasti zlepšenie na strane zamestnávateľov?
Áno, aj keď možno ide o zásluhu trhu. V minulosti bol nedostatok pozícií, a tak si mohli zamestnávatelia pri ich obsadzovaní vyberať. Dnešná situácia umožňuje ženám uchádzať sa aj o vedúce pozície, len musia zamestnávateľom ukázať, že disponujú potrebnými znalosťami a skúsenosťami.
Dá sa povedať, že nedostatok zamestnancov pomáha odbúravať predsudky?
Určite. Iná možnosť ani nie je. Ak chcete mať úspešnú firmu, potrebujete riadiacich pracovníkov, ktorí majú najlepšie skúsenosti a znalosti z daného odvetvia. Nemôžete sa pozerať na pohlavie alebo na vek. Podľa mňa je dnes dôležitý výkon, ostatné nie je čo riešiť.
Katarína Garajová, realizačná riaditeľka personálnej agentúry Maxin’s Group
Zdroj: TREND – 2. február 2023, Strana: 62 , Rubrika: WE KNOW HOW
Zdroj foto: Matej Kalina
